reklama

Rýchlokurz Španielčiny

Počas piatich mesiacov, ktoré som cez Erasmus v Španielsku strávil, som sa vcelku naučil aj ich jazyk. Na začiatku človek veľa pochytí najmä z reklám v TV, ktoré sú jednoduché a zrozumiteľne nahovorené. Tak, najmä pre začiatočníkov a váhavcov, píšem v skratke, ako som sa ju učil, čo to vlastne tá Španielčina je a ako sa do nej rýchlo dostať. (Tento článok je z tých dlhších...)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

No, ako už písal aj lektor angličtiny, základom učenia sa cudzieho jazyka je vždy memorovanie slovíčok. Mal som vynikajúcu knihu Španielčina I-II od Jany Lenghardtovej (najlepšie napísaná učebnica cudzieho jazyka, akú som kedy vôbec videl). Španielska gramatika je pomerne príbuzná slovenčine (štruktúra vety, časovanie, rody) a angličtine (minulé časy, predložky namiesto pádov), až na pár špecifík, napr. dávanie prídavných mien za podstatné mená alebo neuveriteľne zložité subjuntivo (ale dá sa bez neho prežiť).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby som sa učil rýchlejšie, používal som cestu najmenšieho odporu – každému slovíčku som venoval rovnaké množstvo času a veci som sa nesnažil memorizovať na silu. Povedal som si, že to, že si niektoré slovo z lekcie nedokážem zapamätať, znamená, že je nezaujímavé (a teda ho nepotrebujem). Pri prechode na novú lekciu som sa preskúšaval zo slovíčok zo všetkých predošlých lekcií (neskôr len cca 5 lekcií dozadu). Nikdy som ich nevedel všetky, ale dodávalo mi to optimizmus, pretože som videl, ako si pamätám stále viac a viac slov. Namiesto cvičení z knižky som gramatiku precvičoval s kamarátmi v škole. Nezáleží na tom, či oni rozprávajú správne, ale na tom, že vás konverzácia núti rozmýšľať a spomínať si. Prvé týždne bolo mojim hlavným cieľom spomenúť si na slovíčka, neskôr poskladať slovíčka do vety a po mesiaci-dvoch ma strašilo najmä to, ako ich správne časovať. O ďalší mesiac som už ako-tak používal aj minulé časy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celkovo sa mi zdalo pomerne ľahké porozumieť gramatickým veciam, Španieli sú totiž od prírody dosť leniví, a to sa prejavilo aj vo vývoji ich jazyka. Ale po poriadku. V Španielčine existujú len dva slovné druhy (mužský a ženský), pričom drvivá väčšina podstatných mien mužského rodu sa končí na „o“ (chico [čiko] = chlapec). Podobne, väčšina podstatných mien ženského rodu sa končí na „a“ (chica [čika] = dievča), ďalšie sa končia na „ción“ (investigación) alebo „dad“ (universidad). Pri podstatných menách, ktoré majú ekvivalent v mužskom aj ženskom rode, skoro vždy stačí iba zameniť „o“ a „a“. Pri prídavných menách to funguje rovnako (chico perfecto, chica perfecta), alebo sú bezrodové a nikdy nemenia tvar (chico normal, chica normal). Príslovky sa vytvárajú pridaním „mente“ na koniec prídavného mena (perfectamente, normalmente).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa týka slovies, majú len tri typy – končiace sa v neurčitku na „ar“, „er“ a „ir“. Samozrejme, sú aj výnimky a tie si všimnete najmä zo začiatku, pretože ide o tie najpoužívanejšie slová (byť, ísť...), ale je ich našťastie veľmi málo. Časovanie je spravené na prvý pohľad možno trochu komplikovane (neurčitok pre tri vyššieuvedené druhy sa mení na „o/o/o“, „as/es/es“, „a/e/e“, „amos/emos/imos“, „ais/eis/eis“, „an/en/en“), no človek si na to rýchlo zvykne, keďže rozdiely medzi príponami pre tie tri typy slovies sú minimálne a pomerne prirodzené. Podobne to s príponami vyzerá aj v minulom a budúcom čase, ktoré ale hneď nie je veľmi nutné vedieť. Existuje totiž aj zjednodušený budúci čas (voy a + neurčitok) v zmysle „idem + neurčitok“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa týka minulých časov, sú tri základné a človek si ich ľahko popletie. Dobré na tom je, že si ich pletú aj Španieli (resp. Hispánci), takže to tak skoro nezistia. Ak na Vás niekedy začnú zazerať a tipovať, z ktorej z latinskoamerických krajín pochádzate, je to len znamenie, že ste použili ten minulý čas ako ho používajú tam. Jeden z minulých časov sa tvorí jednoducho, podobne ako v angličtine predprítomný čas, cez sloveso haber, ktoré je potrebné vyčasovať, spolu s trpným príčastím, ktoré sa tvorí zo slovies príponou „ado/ido/ido“.

Mimochodom, mnoho slov môžete poznať z angličtiny. Slová končiace sa na „dad“, sa v angličtine končia na „ty“ (localidad, necesidad, universidad...). Slová končiace sa na „ción“ sú v angličtine zakončené na „tion“ (invitación, información, construcción...). Existuje klasická prípona „able“ pre prídavné mená schopností a vlastností (favorable, considerable...). Znalosť angličtiny je tiež veľmi nápomocná pri určitých (el, la, los, las) a neurčitých členoch (un, una, unos, unas), ktoré v slovenčine veľmi nepoužívame.

Pády sú v španielčine bez nutnosti skloňovať podstatné mená a tvoria sa jednoducho predložkami, ktoré tu zastávajú špeciálnu "pádovaciu" úlohu (t.j. neprekladáme ich ako predložky). Genitív sa tvorí pomocou de (estudiante de la universidad = študent univerzity), datív vytvoríte pomocou a (dedicar a los estudios = venovať sa štúdiu) a akuzatív pri životných podstatných menách tiež cez a (amo a Peter = milujem Petra :)), pri neživotných dokonca bez predložky. Pri ostatných pádoch sa zvyčajne nepridáva žiadne špeciálne slovo. Slovko de sa používa tiež na vytvorenie prídavného mena z podstatného mena (doctorado = doktorát; programa de doctorado = doktorandský program, v zmysle doktorandské štúdium) a nie je vôbec neobvyklé naraziť na vetu, kde je de takmer každé druhé slovo (estudiante del programa de doctorado del Departamento de economía de la empresa = študent doktorandského programu Katedry podnikovej ekonómie). (Pozn. del je skrátená verzia spojenia de el, ktoré sa nikdy v dlhej forme nepoužíva).

Zdvorilosť sa v Španielčine vyjadruje "onkaním" ("onikaním" pre viacero osôb, ak prejavujete zdvorilosť aspoň jednej z nich) v spojení s Usted (= On/Ona; Ustedes = Oni). No musím povedať, že počas môjho Erasmusáckeho pobytu som nevykal takmer nikomu, Španieli sú veľmi neformálni. Zdvorilo sa rozpráva iba so staršími osobami (nad 40-50 rokov) a vo formálnom styku (napr. v banke, na úradoch). Spolužiakom, čašníkom, dokonca aj učiteľom môžete kľudne tykať, je to v Španielsku všeobecne akceptované (v Latinskej Amerike však zvyčajne nie, tam sa dokonca nepoužíva ani slovo tu = ty, ale namiesto toho zdvorilejšia verzia vos).

Nakoniec ešte čo-to k výslovnosti. Lenivosť, čo dostali Španieli do vienka od prírody, sa samozrejme prejavuje aj tam. Nehľadajte v Španielčine slová, ktoré by obsahovali priveľa spoluhlások za sebou (veď si uvedomte, ako ťažko sa to vyslovuje!). Ak by ste čakali, že sa slovo začne na "s", a nasledujúce písmenko je spoluhláska, určite nezabudnite dodať na začiatok "e" (estructura, especial, Eslovaco = štruktúra, špeciálny, Slovák). Uvedomte si, že často sa slová ľahšie povedia, ak niektoré písmená nevyslovíme, ak medzi dve spoluhlásky vložíme samohlásku, alebo urobíme inú maličkú zmenu - tak to tak aj v Španielčine napíšeme (estándar, bulevar, ausencia, neumático, asma = štandard, bulvár, absencia, pneumatika, astma)...

Tak, myslím, že som prešiel všetky základné veci. Keď ste sa dočítali až sem, nevravte, že nerozumiete nasledujúcej vete:

Los chicos Eslovacos son perfectos estudiantes de Espanol. ;) Adiós!

Peter Jacko

Peter Jacko

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Košičan momentálne pracujúci v Lancastri, UK. Zoznam autorových rubrík:  ...chcel som vedieťGaudeamus igiturMoje skúsenosti zo sveta(Anti)komentáreZo životaSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu