Vzrušuje ťa predstava, že sa dostaneš do zajatia blogovania. Budeš písať články každý deň, ľudia si ich budú hltavo čítať a ty ich popritom budeš všetkých ťahať za nos kam sa ti len zachce. Najviac ťa na tom vzrušuje, že to raz prestrelíš a vyhodia ťa potom z práce.
Štve ťa, že napíše niečo Moskáľ a všetci mu to žerú. Diskusiu má plnú obdivovateliek a závidíš mu to. Nerozumieš, ako to ten chlap robí. Jasné, že aj ty klikneš na príspevok akonáhle pod ním vidíš jeho meno. Ale ako to len ten chlap robí?...
Nechápeš, prečo sa ti ešte nedostalo zadosťučinenia a žiaden tvoj článok nikdy nebol zaradený medzi tie najlepšie. Nie všetky boli síce super, ale aspoň niektoré by si to určite zaslúžili. Veď píšeš o takých zaujímavých veciach, a aj ten tvoj štýl písania sa ti zdá dosť dobrý.
Ešteže ti z času načas nejaký známy, ktorý ani nevieš, odkiaľ má tvoj e-mail, napíše, že píšeš skvele a musíš v tom pokračovať. Aj tvoji rodičia sú na teba hrdí, tak ich prosím ťa nesklam. Lebo tí tvoji kamoši sú strašní. Vieš, že čítajú každý tvoj príspevok, ale nikdy ti nepovedia, aké je to super.
A nedostal si sa ešte ani medzi najčítanejších. Celé dni dumáš, akú čítanosť asi tak môžu mať tie články tam vpravo dole na úvodnej stránke. Je tvojich zopár stovák čitateľov od toho ďaleko? Možno potrebuješ takých tisíc? Vieš, že by stačilo napísať niečo o hociktorej reality šou alebo o sexe a to by ťa určite vynieslo medzi najčítanejších blogérov, ale zatiaľ sa držíš a ešte si k tomu neklesol.
A aby toho ešte nebolo dosť, Bella ti rovno napíše, že tu chce kvalitu.No si rád, že si sa v tom jeho článku nenašiel. Pre istotu si vyhľadal e-mail, ktorým si sa registroval. Ale ozaj bol pomerne skromný a žiadne nerealistické sebavedomie si tam nenašiel. To vlastne znamená, že nemáš ďaleko od ideálneho blogéra. Tak len píš ďalej, raz ten úspech určite príde. A potom už môžeš prestať, už si dosiahol svoj cieľ. Ako Moskáľ. Ten si už nepotrebuje nič dokazovať.
PS: Prepáč, Peťo, viem, že by si to napísal lepšie. Ale nedalo mi... :)